Naša anketa
| Mali by sa podľa Vás Tatry otvoriť viac turistom? | ||
|
Názor Správy TANAPu
Zapojte sa do diskusie. Nechajte na seba kontakt.
Posledný deň: 0, posledný týždeň: 0, celkovo: 115 prístupov z 103 unikátnych IP adries.
Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Štrbe je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny. Je súčasťou organizácie Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, patriacej do rezortu Ministerstva životného prostredia SR. Predmetom činnosti Správy TANAPu je najmä: ochrana prírody a krajiny na území v jej pôsobnosti, starostlivosť o ekosystémy, príprava odborných stanovísk pre vydávanie súhlasov, vyjadrení, záväzných posudkov alebo výnimiek orgánmi štátnej správy ochrany prírody a krajiny, dozorná činnosť podľa § 79 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, výskum, prieskum a monitoring ekosystémov a ich častí, ako aj hodnotenie vplyvu človeka na ne, dokumentačná činnosť, kultúrno-výchovná, edičná a propagačná činnosť, najmä ekologická výchova a environmentálne vzdelávanie obyvateľov a návštevníkov národného parku.
Ing. Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku
FOTO: Nový čas
S riaditeľom Správy TANAPu Ing. Pavlom Majkom a strážcom TANAPu Pavlom Tajbošom sme sa zhovárali 17.9.2012. Príspevok je autorizovaný.
Myslíte si, že je možné v súčasnom právnom stave poskytnúť turistovi jednoduchý a zrozumiteľný návod, ako sa má správať v Tatrách?
Majko: Poliaci to majú sformulované jednoducho a ľahko. Napríklad pre malé deti majú poháre s nápisom v troch bodoch:
1. Nezahadzuj smeti
2. Nekrič
3. Choď po chodníku
... a tým pádom chrániš. Sú to naozaj tri základné pravidlá, ktoré keď budeme od detí po dospelých rešpektovať, trvalá udržateľnosť v Tatrách bude dodržaná.
Ak sa pozrieme na súčasne platný návštevný poriadok, kto je oprávnená osoba, s ktorou môže ísť turista mimo značkovaného chodníka? Myslíte si, že je to turistovi jasné?
Majko: No nie je to jasné. Situácia nie je ideálna, čo sa týka starého návštevného poriadku. Máme ambíciu to sprehľadniť.
Aby sme ale neunikli od podstaty, gro návštevníkov využíva 600 km značených chodníkov. Potom je tu menšia skupina adrenalínových návštevníkov, ktorí sa pohybujú mimo chodníkov, a my musíme v novej vyhláške naozaj vyriešiť, kto je oprávnená osoba (a či tam vôbec má byť nejaká oprávnená osoba).
V návštevnom poriadku by sme nemali vyčleňovať jednu skupinu nad inú skupinu. Pre naše potreby by mal byť pojem vysokohorský turista ten človek, ktorý má občiansky preukaz a chce vystúpiť na horu. Ak sa na to necíti, mal by požiadať oprávnenú osobu, alebo spoľahlivú osobu.
Ako je to vo svete? Nemáte pocit, že situácia je vo svete pre turistov „voľnejšia“?
Majko: V národných parkoch vo svete to je tak ako u nás. Ľudia si mýlia voľný terén a národný park. Ak porovnáme napríklad u nás Lúčanskú Malú Fatru (nie je ničím chránená) alebo Martinské hole (prvý stupeň ochrany). Tam ľudia môžu chodiť prakticky ako chcú a kde chcú. Ale tu je národný park. Aj v zahraničí sú v národných parkoch ľudia usmerňovaní, sú im odporúčané trasy a pod. A samozrejme, záleží to i od toho, ako sú ľudia vychovaní, ako rešpektujú zákony.
Sú v TANAP-e veľké problémy s disciplínou turistov? Aké sú najčastejšie? Ako ich postihujete?
Tajboš: Väčšinu priestupkov riešime dohovorom. Do Tatier chodia ľudia, ktorí majú radi hory – nikto nejde účelovo škodiť Tatrám. Niekedy sa ale nájde niekto, kto skúša, či ho niekto chytí mimo chodníka. Vtedy ho vrátime naspäť a to je pre neho spravidla najväčší trest. Pokuty dávame za väčšie priestupky, napr. bivakovanie a pod. Hlavne horolezci, ktorí nestihnú zliezť stenu, môžu bivakovať v stene a ráno pokračovať ďalej. Ale ak sa stane, že ráno nepokračuje ale prebýva, aicky to riešime blokovou pokutou. Naozaj musí bivakovať núdzovo.
Majko: Vodcovia, rovnako ako inštruktori vysokohorskej turistiky, sú povinní nám túry nahlásiť, a my to od nich roky nemáme. Musím im to otvorene povedať. Robil som si analýzu a jediní, ktorí nástup s počtom ľudí pred túrou zvyknú nahlásiť sú inštruktori vysokohorskej turistiky. Vyhláška však zatiaľ nerozlišuje, že títo áno a títo nie... Možno sa to niekomu bude páčiť, niekomu nie, ale je to fakt.
Tajboš: Vysokohorskí turisti by zasa mali (podľa ich vlastných stanov) vodiť v horách svojich členov. Nemali by vodiť verejnosť. Paradoxne, vysokohorskí turisti majú lepšiu disciplínu pri nahlasovaní túr.
Majko: Máme problémy i so psami. Pes, pokiaľ nie je na vôdzke, nemá čo robiť vo vysokohorskom alpínskom stupni. Pes sa správa voči svišťom a kamzíkom ako predátor. Voči tomu sme dosť prísni. Ale dnes je to taká móda, každý ma nejakého psíka. Na druhej strane menšie plemená sa môžu stať obeťou orla. Pes patrí v Tatrách na vôdzku.
Aké sú hlavné problémypri otváraní nových území pre verejnosť z hľadiska ochrany prírody?
Majko: Musíme si povedať, že kdekoľvek, kde je antropická činnosť, má to vplyv na prírodu, pretože keď sa človek niekde vyskytuje, nejakým spôsobom mení prostredie. Otázka je stanoviť mieru a únosnosť.
Ak časom zistíme, že napr. hrebeň na Kasprovom vrchu sa začína meniť, že sú tam erózie, že sa to degraduje a že sa to nedá dať naspäť, lebo tade prejdú milióny ľudí a krajina sa mení, tak je čas nastavovať nejaké parametre: niečo dočasne obmedziť, zmeniť a pod. Podobne je to s niektorými suťami, ktoré začnú plávať – keď po nich chodí veľké množstvo ľudí, dávajú sa do pohybu.
Uvažovali ste o otvorení niektorých štítov?
Tajboš: Áno, chceli sme pokusne sprístupniť niektoré: Vysokú, Končistú, Svišťový štít, Baranie sedlo; ďalej Kriváň a Patria pre skialpinizmus (v zime) – tam sa lyžujú aj teraz, ale neriešime to, lebo je to lepšia alternatíva ako keď idú do doliny; uvažovali sme i o Slavkovskom štíte.
V návštevnom poriadku sa okrem značkovaných chodníkov vyskytnú i tzv. nevyznačené trasy, ktoré si bude človek povinný dobre naštudovať. Nebude vymedzené, kto tam môže ísť, ale bude musieť mať potrebnú výstroj a výzbroj, sedačku... Z hľadiska ochrany prírody nám ide hlavne o to, aby tam nezasahoval každú chvíľu vrtuľník a neplašil zver.
Zamerajme sa teraz na oblasti ako Veľká studená dolina, Malá studená dolina, dolina Zeleného plesa, prípadne dolina Popradského plesa, kde chodí množstvo ľudí. Došlo niekde v okolí týchto trás k vážnemu poškodeniu prírody?
Majko: Fatálne zmeny tam nie sú, ale keby sme sa na to pozreli za obdobie 100 rokov dozadu, krajina sa určite zmenila. V blízkosti chodníkov ľudia vykonávajú toaletu, čo má vplyv na flóru – kolegovia zo štátnych lesov tam majú výskumné stanice, kde to monitorujú. Tatry zažili najvyššiu návštevnosť za socializmu. Teraz je to v únosnom množstve. Tohto roku sme mali na sčítaní okolo 18 000 ľudí (v meraný deň), čo je na tú plochu relatívne dobré. Môžeme povedať, že človek tieto oblasti istým spôsobom ovplyvňuje, ale zatiaľ ich nedegraduje.
Lokalita Kasprovho vrchu – ten hrebeňový chodník – už degraduje. Niečo podobné je s okolím Skalnatého plesa. Je to udupané, hýbu sa tam skaly a pod. Našťastie len v okolí stanice lanovky.
Tajboš: Dnes sa spravidla ľudia vyvezú hore lanovkou a potom idú niekam do jej okolia.Majko: Fenomén turistiky v období medzi vojnami určite nebol taký ako dnes. Dnes chcú ľudia oddychovať v horách. Vtedy pracovali dosť manuálne a mali iné existenčné problémy – hory boli pre nich buď predmetom obživy, alebo niečím exotickým. Dnes je človek moderný, biznismen od počítača si potrebuje cez víkend oddýchnuť, tak ide s rodinou na túru. Za socializmu bola zasa turistika hromadnou záležitosťou: pracujúci ľud, ale i my – deti, všetci do Tatier.
Prírodu v Tatrách začal človek meniť, keď začal stavať útulne. Najprv to boli lovecké zruby, keď človek v horách lovil, potom turistické chaty. Potom prišla Košicko-Bohumínska železnica, postavili sa prvé zastávky. A človek sa dostával vyššie. Najskôr sa začalo meniť okolie chát, rúbalo sa drevo – potrebovali sme páliť, stavali sme toalety, potom po vojne prišli prvé lyžiarske vleky a človek to začal meniť na svoj obraz.
Nevyhodnocujem to tak, že je to strašne fatálne, alebo negatívne. Je to daň dobe. Civilizácia, rozvoj, všetko sa mení a človek si prírodu nejakým spôsobom modifikuje. Samozrejme to, čo je citlivé a neadaptuje sa, to vyhynie. To čo je adaptabilné, alebo invazívne, to má boom.
Po revolúcii v roku 1989 prišiel zasa pokles kamzíkov, lebo každý si myslel, že je demokracia a zákony neplatia, a lovil ich. Bola to skôr anarchia. Dokázalo sa, že keď sa začali kolónie svišťov a čriedy kamzíkov strážiť, došlo k nárastu. Ale to nesúvisí s turistikou, lebo turisti v tomto smere neškodia.
Ako by sa dal vyriešiť problém vykonávania toaliet v kosodrevine? Čo keby si človek odniesol svoju potrebu sám (ako je to so psami)?
Majko: Snažíme sa ísť cestou chemických toaliet. Je ich zatiaľ 6. Urobili sme štatistiky a kde sme napočítali viac ako 200 ľudí, umiestnili sme ich na platených parkoviskách. Vieme, že v Poľsku sú na každom chodníku, len u nich sa vyberá vstupné 10 zlotých a čo sa vyberie, vráti sa späť do chodníka. Možno by bolo zaujímavé to zaviesť aj u nás, ale tak, aby naozaj každé vybrané euro išlo do toho – ktorého chodníka. Tiež si myslím, že tieto náklady by nemal znášať štát.