Naša anketa
| Mali by sa podľa Vás Tatry otvoriť viac turistom? | ||
|
Rozhovor s Jozefom Zábojníkom
Zapojte sa do diskusie. Nechajte na seba kontakt.
Posledný deň: 0, posledný týždeň: 0, celkovo: 299 prístupov z 212 unikátnych IP adries.
Jozef Zábojník, Ing., nar. 1950 v Žiline, ekonóm, zakladajúci člen Slovenského vysokohorského turistického spolku (1996) a od roku 2002 jeho prezident. Okrem množstva tatranských vrcholov (napr. Gerlach 15x), ktoré zdolal, to boli i pohoria Fagaras, Piatra Crailui, ... (Rumunsko), Julské Alpy (Slovinsko), Pyreneje (Španielsko), Rila, Pirin (Bulharsko), Prokletie (Albánsko), cca 25 alpských 4-tisícových vrcholov (Mont Blanc 6x, Matterhorn, Duffourspitze, Bernina,...), Elbrusy (5000+m), Mera Peak, Island Peak (6000+m, Nepál), Pik Lenina (7134m, Kyrgistan), Shisha Pangma (7300m, Tibet),... Je aj 35-násobný účastník Bielej stopy, 3 krát absolvoval Rajecký maratón a organizoval i 18 ročníkov žilinského festivalu Vysoké hory.
Ing. Jozef Zábojník, prezident SVTS
FOTO: Respondent
Jozefa sme stretli krátko po založení nášho klubu a hneď sme zistili, že máme na mnohé veci podobný názor. Osobitne pokiaľ ide o spojenie človek - príroda. Tu Jozef vidí človeka (turistu, horolezca) ako súčasť prírody a vo vzájomnom harmonickom spolužití, kde človek nie je predátor a vykorisťovateľ prostredia. Zdôrazňuje, že aj športovec popri svojich aktivitách má prispievať k ochrane prírody a je zásadne proti tým, ktorí vidia v prírode najmä materiálny zisk, či už ide o pytliactvo, ťažbu dreva alebo ďalšie devastačné aktivity.
Začali sme s ním a spolkom, ktorý vedie, spolupracovať aj v téme znovuotvorenia Vysokých Tatier, čo je bytostne aj Jozefov záujem a celého Slovenského vysokohorského turistického spolku. Vzhľadom na jeho skúsenosti nielen v našich horách, ale aj inde vo svete nás zaujímali jeho názory aj na tieto témy. (Príspevok je autorizovaný.)
Kam chodíš do našich hôr najradšej? Ktoré sú tvoje obľúbené miesta a prečo?
Najčastejšie do Malej Fatry, lebo je najbližšie. Mám rád výhľady z Minčoľa i Rozsutca. Milujem Javorníky v každom ročnom období. Západné Tatry sú čarokrásne najmä v čase jesennej inverzie.
Ako sa pozeráš na terajší stav možnosti (návštevného poriadku) v našich horách?
V krajinách EU nenájdeme prípad, aby regule pre niektorých návštevníkov prírody a ich vedúcich neplatili, alebo naopak platili len pre niektorých návštevníkov. Iba jedno tam platí: zákaz, alebo vstup voľný. Nie je normálne, aby niekto, kto si zaplatí poplatok, mohol porušovať zákaz pohybu mimo chodníkov.
Aké máš skúsenosti zo zahraničia?
V miestach, kde som sa pohyboval som sa nestretol s ničím, čo by mi bránilo v pohybe a pri dosahovaní cieľov.
Ako sa tam pristupuje z tvojích skúsenosti s pohybom turistov v národných parkoch?
V rakúskom národnom parku Vysoké Taury je veľmi populárny výstup na najvyšší vrch krajiny Grossglockner. Tam je nepredstaviteľné, aby v skalnatom či ľadovcovom teréne z východnej či západnej strany niekto selektoval návštevnosť podľa toho, či ide s horským vodcom, alebo bez neho, či má nejaký preukaz, alebo naopak nie je v nejakom spolku. Pritom celá východná strana hory je národným parkom. Podobne neviem o tom, že by niekto selektoval návštevníkov pri výstupe na populárny Dachstein zo severnej strany, ktorý je taktiež chráneným územím.
Vo Waliských Alpách, Bernských Alpách či v oblasti Mont Blancu je to podobné. Keď chata Gouter vo výške 3800 metrov kapacitne nestačila, tak miesto limitovania pohybu návštevníkov, vedľa nej postavili ďalšiu chatu, lebo záujem ľudí o Mont Blanc je enormný a správcovia územia vyšli návštevníkom v ústrety.
Porovnajme návštevnosť na poľskej strane Tatier a u nás. Na poľskej strane je návštevnosť neporovnateľne väčšia, úroveň turistických chodníkov vyššia, služby kvalitnejšie a zákazy takmer žiadne.
Kde vidíš ťažkostí v presadzovaní normálneho stavu v TANAPe?
Záujmom horských vodcov je, aby mali čo najviac klientov aby si mohli si zarobiť. Najviac klientov budú mať vtedy, keď bude povolený vstup mimo turistický chodník iba v ich sprievode.
Záujmom HZS je, aby mali čo najmenej práce, čiže čím menej návštevníkov mimo turistických chodníkov, tým menej úrazov.
TANAP spravujú dva subjekty: Správa TANAPu a Štátne lesy Tanapu. Keby to bol jeden subjekt, bolo by tých skupinových záujmov menej a spravovanie by bolo určite efektívnejšie.
Svoje záujmy majú developeri i finančné skupiny.
Kde je však bežný návštevník? Ako zvýšiť atraktivitu Tatier, keď návštevníkom obmedzujeme pohyb?
Správca TANAPu by mal určiť po širokej diskusii hlavne odborníkov, ale i verejnosti, kde môžu chodiť všetci a kde nikto. Horskí vodcovia by mali vodiť podľa záujmu tých, ktorí ich potrebujú. HZS by mala zachraňovať. Poisťovne by mali návštevníkov poisťovať. Tým by bol problém úrazov vyriešený.
Myslíš, že sú obavy ochranárov opodstatnené, keď oblasti, o ktoré máme záujem, sú prístupné už dnes (aj keď len obmedzenej skupine ľudí)?
Myslím, že ich obavy sú neopodstatnené. Čo sa dosiahlo uzatvorením Belianskych Tatier? Nedávno tam vyhynuli svište. Prečo? Hrdíme sa obrovskými čriedami kamzíkov, množstvom medveďov. Ale kde je človek?
To budeme mať Tatry na to, aby sme sa mohli zdola na ne dívať? To sa budeme báť chodiť do lesa aby nás nenapadol medveď, ktorý je nepochybne premnožený? Ochrana prírody by mala mať svoje medze, ale predovšetkým by príroda mala byť prístupná ľuďom.
Často opakovaná je i fráza o devastácii prírodného prostredia. Keď sa vyznačia výstupové trasy, tak ľudia nebudú vystupovať kade sa im zachce. Keď sa k tomu i upravia, tak je samozrejmé kadiaľ budú návštevníci chodiť. Ak na to budú chýbať zdroje, tak návštevníci sa cez primerané poplatky za vstup poskladajú.
Nemáš obavy, že pri otvorení vačšieho územia pre turistov by sa mohla predsa len poškodiť príroda?
Prírode škodia emisie, pytliaci, čierne skládky. Do hôr nechodia ľudia preto, aby im škodili. Je ale potrebné viesť ľudí k ekologickému uvedomeniu v každom veku. Ideálne je, keď sa o ochrane prírody začnú učiť už v materskej škôlke.
Existujú vôbec preukázateľné dôkazy zlého-škodlivého vplyvu návštevníkov na prírostredie TANAPu (samozrejme mimo pytliactva) od jeho vzniku v r. 1948?
To by aj mňa zaujímalo.
Ako vidíš ďalší vývoj, ďalšie kroky v presadzovaní záujmov bežných návštevníkov v TANAPe?
Som optimista a verím, že TANAP sa návštevníkom viac otvorí. Tak, ako sú otvorené i Alpy.
V štátoch EU zaberajú chránené územia do 15 %. U nás 39 %.
Čo považuješ za rozhodujúce pri zmene NP v našich horách?
NP by mal vychádzať z princípu, že príroda je tu pre človeka . Kde sa môže chodiť, nech tam môžu chodiť všetci. Kde sa nemôže, tak nech tam nesmie nikto. Tým by skončili neprehľadné výnimky. Ľuďom netreba brániť chodiť do hôr. Naopak, treba ich k tomu motivovať, pretože kvalita života je veľmi úzko spojená s kontaktom s prírodou. Nie je to len o pohybe a fyzickej činnosti. Príroda a hory zvlášť majú silný duchovný rozmer a ľuďom by malo byť umožnené sa ho dotýkať.